Palmy a jasná obloha. Pieskové a biele farby budov. Vyľudnené mesto. Hneď vám príde podozrivé, že ste akoby v meste duchov. Pozrieme na hodiny, dve popoludní. Ideme centrom a všetko zatvorené. Samozrejme, kto by pracoval v takej horúčave. Je koniec augusta, leto vrcholí. Márne by ste hľadali nejakých ľudí v Huelve.
Už to, že sa pokúšate niekoho nájsť v pokladni v supermarkete o takomto čase, je drzosť. Keď však pokladníčka zbadá vašu bielu tvár, svetlé oči a nebodaj aj blond vlasy, pochopí že proti cudzincovi nemá šancu. Rýchlo vás odbaví a uteká kecať s kolegyňou niekde dozadu, veď kto normálny by teraz chodil do obchodu. Aj to, že ste na ňu kričali a musela po desiatich minútach čakania vôbec prísť, bolo dosť.
Cudzincov v Huelve nájdete veľmi ťažko. Okrem Erasmus študentov a imigrantov z Afriky ktorých rozpoznáte na prvý pohľad tu sú iba samí Andalúzania. Huelva je typické andalúzske mesto, kúsok od hlavného mesta tohto regiónu Sevilly a na skok od krásneho portugalského kraja Algarve.
Kde sú všetci? Vyberieme sa teda celí spotení diaľnicou na 15 kilometrov vzdialenú pláž Punta Umbria. Okrem toho, že tu je asi celé Španielsko vás privíta krásna, obrovská piesková a slnečná pláž. Zistíte, prečo je tu najvyššia nezamestnanosť a čo všetci robia. Každý má svoj set - parasol, plastový stôl, stoličky a prenosnú chladničku. Poobede však väčšina domorodcov odchádza domov. V ten najlepší čas na oddych? Áno, domov dať si šlofíka. Siesta je tu totiž striktne dodržiavaná tak ako nikde inde v Španielsku.
To sme tak na juhu? Všade samé palmy, pomarančovníky, vydláždené ulice, kaviarničky a tapasy. V týchto končinách sú palmy bežné, veď historicky minimálna nameraná teplota tu je asi 3 stupne pod nulou. Priemerná minimálna je však v zime asi plus 7 stupňov. Asi preto sú všade palmy, oranžovo svietiace pomaranče po všetkých uliciach, ale aj elektrické káble naťahané po vonkajších fasádach. Ak sa v zime vyberiete do mesta, zoberte si dáždnik, niečo také ako odkvapy a odkvapové rúry tu nepoznajú, takže rýchlo zistíte, aké je to keď vám steká všetka voda zo strechy rovno na hlavu.
Vyskúšame, či sú tie pomaranče na ulici jedlé? No môžeme, chemicky postrekované síce nie sú, ale sú akurát tak dobré na hádzanie o šiestej ráno susedovi do balkónu keď sa vraciate z diskotéky. Kyslé a trpké a na teniskách vám to zostane dosť dlho keď si aj zakopete. Po opýtaní sa domorodca dostanete odpoveď typu: „Tie dobré máme na džúsy a na jedenie, tieto hnusné z ulíc vyvážame k vám."