Španieli nemajú voči angličtine odpor tak ako Francúzi, skôr jej nerozumejú a berú ju ako druhoradý jazyk. Veď všetci vedia po španielsky, hovoriť po anglicky je u nich skôr v rámci žartu alebo takzvanej Spanglish, kedy sa žoviálne snažiaci španiel snaží byť vtipný pokusom o nejakú anglickú frázu, ktorú samozrejme povie úplne zle, ale v rámci španielčiny je to v poriadku, keďže mu aj tak nikto nerozumie a tak sa všetci bavíme.
Spomínal som, že aj veľké medzinárodné firmy sa musia prispôsobiť na španielskej pôde. Ako príklad si môžeme zobrať klasickú globálnu firmu McDonalds. Pýtate si Cheeseburger? McChicken? Či hľadáte McDrive? Môžete ďalej. Budú na vás pozerať ako keby ste boli z Marsu. Hamburguesa con queso, McPollo y McAuto.
Niekomu sa to môže zdať ako úplná blbosť, ale po čase si všimnete, že je to naozaj dôležitá súčasť kultúry a národnej hrdosti. Aj keď extrémy ako Ventanas XP, perrito caliente alebo Snoop perro je asi na každého dosť.
Súčasťou tohto národného boja je aj skladba firiem v Španielsku. Zdá sa, že prevládajú buď španielske alebo dokonca lokálne podniky a živnostníci, tvrdo brániace svoju pozíciu, nie ako slovenské, ktoré predajú aj vlastnú pôdu pod nohami. A keď už nejaká medzinárodná firma príde a odkúpi španielsku firmu, naďalej vystupuje ako malý španiel, či už názvom alebo produktmi. Dobrým príkladom sú vedľa seba fungujúce hispánske obchody ako El Día, El Jamón (áno, supermarket sa naozaj volá „Šunka"), Hippercor, El Corte Inglés alebo Supersol („Superslnko") spolu s francúzskym Carefourom alebo nemeckým Lidlom. A hádajte kde nájdete viac ľudí...
Okrem toho spomeniem ešte veľmi populárnu sieť rýchleho občerstvenia úspešne konkurujúceho McDonaldu alebo Burger Kingu a to 100 Montaditos /Cien Montaditos/. Ide o výlučne španielsky fastfood, kde sa ponúkajú malinké bagetky so 100 druhmi náplne. Okrem toho tu majú aj pollitrové pivo, ale o tom už inokedy...